"Svieťte ako o život!" hovorí pre kampaň Zapnisvetlo.sk Jan Hruška, bývalý profi cyklista

Jan Hruška je bývalý profesionálny cyklista a tiež jediný Čech, ktorý kedy navliekol ružový trikot lídra celkovej klasifikácie na slávnom Giro d’Italia. V súčasnosti je manažérom profesionálneho MTB tímu GHOST Team a ambasádorom osvetovej kampane Zapnisvetlo.sk, ktorú sme v roku 2022 rozbehli. Ako to má Honza s denným svietením na bicykli, sme sa spýtali v rozhovore.

— Keď sme ťa ako potenciálneho ambasádora oslovili ešte v prípravnej fáze projektu Zapnisvetlo.sk, okamžite si povedal, že ideš do toho. Prečo je podľa teba také dôležité na bicykli za všetkých okolností svietiť alebo blikať?

'Rozmach' svietenia alebo blikania som zaznamenal prvýkrát v Španielsku už pred niekoľkými rokmi. Tam mi došlo, že to nie je vôbec blbosť, a že stačí málo, aby to na bicykli bolo zase o kúsok bezpečnejšie pre všetkých. Aj pre vodičov, nielen pre cyklistov. Známe argumenty, že za slnečného dňa je cyklista v úseku, kde sa rýchlo mení tieň a slnko zle viditeľný, alebo že za zníženej viditeľnosti a podobne je dobré svietiť, vynecháme. To vie každý... Za mňa má denné svietenie na bicykli aj veľmi dobrý psychologický a tým pádom aj bezpečnostný dopad. Od tej doby, čo svietim, ubudlo áut, čo ma míňa 'na tesno' alebo trúbi atď. Tak nejako si vysvetľujem, že je to vďaka svieteniu. Dávam tým totiž vodičovi, ktorého obmedzujem (logicky) pomalšou jazdou, že som si vedomý, že sa mu tam tak trochu motám a vysielam signálom niečo ako: „Blik – prepáč, že sa ti tu motám – Blik – vďaka, že ma rešpektuješ. .."

— Svietil si vždy? Alebo ťa k tomu prinútila nejaká nepríjemná osobná skúsenosť? Kedy sa ti takzvane rozsvietilo v hlave?

V noci som nekompromisný svietič! Jednak musím vidieť nerovnosti, zver atď. a tiež viem, že ako vodič by som neosvetlených cyklistov (i chodcov) v noci najradšej zastavil a dal im pár faciek... Za to, že jedného dňa niekoho pošlú do kriminálu alebo v lepšom prípade k psychológovi len preto, že nemajú pár eur na (aspoň) obyčajné svetlo. Ako som už spomenul, došlo mi to v Španielsku. Keď som stále stretával blikajúcich cyklistov, povedal som si, prečo nesvietiť cez deň, keď v noci je to automatické. Navyše sa paradoxne cez deň cítim ohrozenejšie ako v noci. V noci vodič vidí, že niečo bliká už z veľkej diaľky a spozorní, pretože nevie, čo to vlastne je, aké je to široké atď. Cez deň je to jasné na diaľku a spozornenie vodiča často nepríde. Blikaním sa človek trochu odlíši a pozornosť si získa.

— Si bývalý profesionálny cyklista, ako sa na problematiku svietenia pozerá svet vrcholovej cyklistiky. Je svietenie alebo blikanie u profíkov rutina?

Žijem si vo vlastnej bubline a vďaka tomu, že ju aj intenzívne živím názorom, že svietiť je dobré, tak mám pocit, že svieti veľa ľudí. Do reality ma dostane až okamih, keď z bubliny vyleziem na cestu a zistím, že to tak nie je. Čo poznám chlapcov pretekárov, tak svieti prevažná väčšina, ale opäť možno skreslené mojou bublinou. Napríklad ale zo španielskych jazdcov, či už aktívnych alebo bývalých, som bez blikačky nevidel snáď nikoho. 

— Vedieš MTB tím GHOST Team. Trúfneš si tipnúť, koľko tvojich zverencov a zverenkyň svieti na bicykli aj cez deň? Aký je na denné svietenie názor v tíme?

Tu funguje moja bublina a je to nákazlivé. U nás v tíme si myslím, že to všetci chápu ako krôčik k bezpečnosti, čo nikoho v prevádzke neohrozuje a cyklistov chráni. Ako začne jeden, tak sa nabaľujú ďalší a ďalši a vznikne efekt snehovej gule... Takže si dovolím odhadnúť, že svietia cca dve tretiny ghostiakov a snáď budú čoskoro úplne všetci.

— Podľa nás by svietenie cez deň malo byť rovnako samozrejmé ako prilba. Prečo myslíš, že ľudia bagatelizujú dôležitosť svietenia/blikania?

Niektorí asi nie sú schopní novú vec tak rýchlo prijať. Pre iných sú svetlá, čo majú zodpovedajúci výkon na použitie cez deň, veľká alebo zbytočná investícia. Aj keď rovnaké peniaze nechajú napríklad v kine za dva lístky a jeden XXL popcorn. To si musí každý obhájiť sám pred sebou. Ja poviem jednoduché a snáď výrečné heslo, čo som vymyslel, keď som premýšľal, ako argumentovať: "Prilba na bicykli zmierňuje až následky zrážky, ale svetlo zrážke predchádza. Jeho úlohou je, aby sa prilba k svojej práci pokiaľ možno vôbec nedostala."

— Čo by mohlo ľudí presvedčiť, aby zapli svetlo, zakaždým, keď sadajú na bicykel?

Myslím, že kto jazdí autom, tak to vníma pozitívne a ľahšie sám seba presvedčí, že svietenie má zmysel aj na bicykli. Nielen za volantom. Ceny svetiel a možnosť dobíjania je tiež plus, čo by mohlo a malo pomôcť. U elektrobicyklov je často svetlo napojené z motorovej batérie, takže tu je tiež jednoduché užívateľské prostredie, kde odpadá aj dobíjanie svetla samotného. Ďalšie, čo je praktické je to, že kto svieti cez deň, nerieši problém neskorého (nečakaného) návratu, kedy zistí, že nemá svetlo a vonku už je tma. Má jednoducho svetlo vždy. Ja na nočné jazdy, alebo keď viem, že to bude možno do tmy, vozím na bicykli rezervnú 'obyč' blikačku, čo čaká pre prípad núdze. Možno by ľudí presvedčilo pri svietení a rovnako aj pri prilbe, keby poisťovne znížili plnenie za pád z bicykla bez prilby alebo zrážku bez osvetlenia. Toto síce nie je cesta k tomu, aby to ľudia používali z presvedčenia. Je to skôr tá násilnejšia varinta. Avšak by bola funkčná na ďalšiu skupinu. U cyklistických prilieb to tvrdím už roky. Prilba dnes stojí pár korún. Ľudia jazdia na bicykloch za tisíce eur a na prilbu im nejako nezostalo v rozpočte. Alebo len nechápu, že počet prevodov a komfortné gripy im život nezachránia!? Za airbag a lepšie svetlá si v aute radi priplatia, ale u prilieb a svetiel na bicykel to nejako neriešia.

— Čo okrem prilby a svetla môže bežný cyklista pre svoju bezpečnosť ešte urobiť? A čo naviac robíš ty?

Premýšľať a nechrápať na bicykli. Väčšina pádov vzniká z nepozornosti alebo z nesústredenia. Aj ja, ktorý mám bicykel skoro ako súčasť tela (a áno, robím na ňom za jazdy kade čo) občas urobím chybu alebo 'kúpim' dieru a len tak tak to potom zachraňujem. Potom si nadávam, že čumím, kam nemám alebo robím za jazdy, čo nemám. Oplatí sa aj zvážiť, kadiaľ jazdiť. Dosť sa snažím vyhýbať hlavným cestám a nebezpečným úsekom. Úprimne, niektoré 'cyklotrasy', čo nevedú od nikiaľ nikam a 'vypľujú' cyklistov rovno do hlavnej cesty, tiež k bezpečnosti nepomôžu. Dôležité je aj mať oblečenie, čo je vidieť. Kým budú na cestách pohromade kamióny, autá, cyklisti a chodci bude vždy problém. Každý má inú veľkosť, rýchlosť a ochranu. Možno raz budú na každú kategóriu sólo cesty, cyklotrasy a chodníky. Aj keď aj dvaja cyklisti na cyklotrase, čo si naháňajú ega, môžu byť jeden druhému nebezpeční. Vídam to celkom často a je to neuveriteľné, že aj dvaja cyklisti sa dokážu zbytočne ohrozovať.

— Honzo, veľmi ďakujem za tvoj čas. Máš nejaký odkaz pre čitateľov na záver?

Svieťte! Svieťte doslova ako o život, pretože o ten tu ide v prvom rade!

Mohlo by vás zaujímať: