Human Fish Gravel: 300 km Julskými Alpami a 6. miesto pre nášho produkťáka Petra

Human Fish Gravel je medzinárodný trojdňový etapový závod na gravel bicykloch. Ide sa v okolí jazera Bled a Julských Álp v Slovinsku. Celkom 3 etapy s prevýšením viac ako 6 500 m merajú dohromady cez 300 km. Na štarte sa tento rok v máji zišli pretekári z celej Európy. Svojich zástupcov tu mali domáci Slovinci, potom Taliani, Holanďania, Maďari, Rakúšania, Litovci, Belgičania a tiež Česi. Medzi nimi aj produktový manažér Mojekolo, Peter.

 

Preteky Petrovými očami

Je máj a ja vyrážam smer Slovinsko na etapové preteky Human Fish Gravel. Predo mnou sú tri dni a cez 300 km Julskými Alpami s 15 až 20km stúpaniami. S tým som počítal a teším sa na to. Radosť ale nemám z počasia, ktoré náročnosť tohtoročných pretekov vystrelilo na úplne iný level. Celé tri dni takmer bez prestania prudko prší a teplota kolíše medzi 12 °C na štarte a 3 °C na vrcholoch tých najťažších výjazdov.

 

 

Už na štarte je mi jasné, že kvôli počasiu to tento rok bude viac súboj s vlastnou hlavou, než s traťou a ostatnými účastníkmi. Veľa z nich to vzdáva už po prvej etape, niektorí odolnejší v priebehu tej druhej, najdlhšej. Ja zatínam zuby a držím. S tými najotrlejšími nastupujem do tretej etapy.

 

Ako som dopadol

Spätne môžem povedať, že mi náročné podmienky a nekončiace tiahle výjazdy naozaj sadli. V prvej etape som prišiel v druhej skupine na 7. mieste. Druhú etapu som dokončil dokonca šiesty. Najlepšie som si však viedol v etape poslednej, ktorú usporiadatelia kvôli hroziacim búrkam skrátili zo 105 na 60 km.

Aj tak bola 3. etapa nakoniec tou najťažšou. Stúpalo sa dlhých 20 km až do výšky 1 500 m. n. m. Posledné dva kilometre mali sklon až 20 stupňov po šotoline a boli podľa mňa na hrane vyjazdenia. V tomto dlhom výjazde sa mi podarilo udržať sa v prvej skupine a nakoniec z toho bolo delené 3. miesto. V celkovom súčte som nakoniec tento náročný etapák dokončil na 6. mieste ako najlepší z Čiech v závode.

 

 

Drsný test vlastnej morálky a tiež našich produktov

Ako som spomenul, bol to pre mňa súboj hlavne s vlastnou hlavou. Najdôležitejšou vecou bolo správne oblečenie, dostatok jedla a pitia a tiež funkčné a odolné vybavenie. Na moje potešenie som mohol pre potreby závodu využiť niektoré produkty značiek z našej ponuky, ktoré mám v Mojekolo na starosť.

Vecou, bez ktorej by som sa nezaobišiel, bola bunda Santini Fango Verde Militare. Vo chvíli, keď na vrchole stúpania klesla teplota až o 10 stupňov a začalo sa dlho schádzať dolu, bola táto vetrovka neoceniteľným pomocníkom. Vyzdvihnúť musím materiál, ktorý ma udržal v teple a neprefúkol. Plusom je aj úžasná skladnosť, zmestí sa do vrecka. Ocenil som aj zips, s ktorým sa dobre manipuluje aj s premrznutými prstami. Gravelový "zablatený" vzhľad je už len čerešničkou na torte.

Skvele mi poslúžil aj dres s dlhými rukávmi Santini Ecosleek Bengal White. Má dostatok vreciek na všetko potrebné a navyše ho Taliani ušili z príjemne priliehavého a až neuveriteľne ľahkého a priedušného materiálu. Parádne si viedla aj čiapka pod prilbu Santini Bengal Fluo Green, ktorá mi chránila hlavu v nízkych teplotách a daždi, odvádzala pot.

Posledným Santiniho kúskom, ktorý som podrobil testovaniu, bol ochranný krém po jazde. Pre niekoho možno blbosť, pre mňa nakoniec absolútna nevyhnutnosť. Po dlhých hodinách v sedle v daždi a piesku dokáže krém na intímne partie Santini Post Ride Repair Fomula uľaviť aj regenerovať. Fakt funguje, overené na vlastnom zadku.

 

 

Na čiapku som mal nasadenú prilbu HJC Valeco Silver White. Aj keď je to stredná trieda v našej ponuke HJC, tak ma model Valeco prekvapil predovšetkým svojou nízkou hmotnosťou, bezchybným odvetraním a pohodlným systémom zapínania.

Náhradnú dušu S-Tubo CX/Gravel som našťastie nemusel použiť. Pre istotu som si ale viezol dve na ráme, aj keď som išiel bezduše. V pretekoch totiž nebola žiadna možnosť, ako sa dostať do zázemia, takže si jazdec musel so všetkým poradiť v teréne. Prekvapila ma ich neuveriteľná skladnosť. Z dvoch oranžových duší Tubolito som urobil menší zmotok, než z jednej klasickej gumovej. Vyzdvihnúť musím aj ich nízku hmotnosť. Za každý ušetrený gram som v stúpaní ticho ďakoval.

 

 

Poďakovať na záver musím aj mojim nadriadeným. Umožnili mi totiž vziať si voľno a zúčastniť sa pretekov, aj keď som bol ešte len v skúšobnej dobe a nemal na dovolenku nárok. Ďakujem!